Nie každá dôležitá novinka v diabetológii je nový liek alebo nové zariadenie. Niekedy je posunom aj to, že téma, ktorú ľudia s diabetom poznajú z každodenného života celé roky, dostane konečne jasnejšie miesto v odbornej diskusii. Inokedy ide o technologický míľnik, ktorý vznikol vďaka práci komunity, alebo o výskum, pri ktorom ešte nepoznáme výsledok, ale stojí za to rozumieť tomu, čo sa vedci snažia zmeniť.

V tomto DIAlogu preto začíname s „diabetes distress“ – emocionálnou záťažou spojenou so životom s diabetom, pokračujeme výraznými novinkami z open-source AID a končíme výskumom.

1. Diabetes distress už nie je vedľajšia téma

Diabetes nie je iba súbor hodnôt glukózy, dávok inzulínu a výsledkov glykovaného hemoglobínu. Je to ochorenie, ktoré od človeka vyžaduje rozhodovanie každý deň, 24 hodín denne. Práve dlhodobá psychická záťaž spojená s manažmentom diabetu sa označuje ako diabetes distress.

Diabetes distress nie je nová diagnóza ani nové pomenovanie depresie. Ide o vyčerpanie z neustáleho rozhodovania, obavy z hypoglykémie alebo komplikácií, frustráciu z výsledkov, pocit zlyhania, tlak okolia alebo jednoducho únavu z toho, že od diabetu si nemôžeme „vziať voľno“. Nový ADA/EASD konsenzus pre T1D hovorí, že diabetes distress treba vnímať ako normálnu reakciu na život s diabetom, nie ako klinickú diagnózu. To však neznamená, že sa má ignorovať.

Práve v septembri 2026 boli v Diabetologia publikované nové oficiálne klinické odporúčania EASD, postavené na systematickom hodnotení dôkazov, GRADE metodike, odbornom konsenze a zapojení ľudí so skúsenosťou s diabetom. A tento posun je výrazne dôležitý najmä preto, že zo všeobecného konštatovania „psychická pohoda pri diabete je dôležitá“ už smernica rieši konkrétne veci: ako a kedy diabetes distress identifikovať a skúmať a aké intervencie ho dokážu znižovať – psychologické, psychoedukačné, edukačné, peer-support aj technologické.

Zároveň ADA (Americká diabetologická asociácia) v Štandardoch starostlivosti 2026 odporúča skríning diabetes distress minimálne raz ročne u ľudí s diabetom, ale aj u opatrovateľov a rodinných príslušníkov. Opakovane napríklad pri nenapĺňaní liečebných cieľov, významných prechodoch alebo komplikáciách.

Psychická záťaž diabetu sa tak dostáva ešte jasnejšie priamo do štandardnej diabetologickej starostlivosti.

Netreba zabúdať, že technológie ako CGM (glukózové senzory) či AID (automatické podávanie inzulínu – pumpa + senzor) môžu časť záťaže znížiť, no distress automaticky neodstraňujú. Pre niekoho prinášajú väčší pocit bezpečia a menej rozhodovania, pre iného naopak znamenajú ďalšie alarmy, dáta, očakávania a tlak na „dokonalé“ výsledky. Aj preto je dôležité hodnotiť nielen glykemické výsledky, ale aj to, ako sa človeku s danou liečbou reálne žije.

Zdroje:
EASD – nové evidence-based klinické odporúčania pre hodnotenie a manažment diabetes distress
ADA/EASD – aktualizovaný konsenzus 2026 o manažmente T1D u dospelých vrátane psychosociálnej starostlivosti

2. Omnipod 5 v Loop a Trio: významný míľnik open-source AID

Náplasťová pumpa Omnipod 5 (nedostupná na Slovensku) je dnes podporovaná v hlavných verziách aplikácií Loop a Trio (zariadenia spoločnosti Apple, teda s operačným systémom iOS). Pre open-source komunitu je to výrazný míľnik, pretože ide o pumpu pôvodne navrhnutú ako súčasť vlastného komerčného AID ekosystému spoločnosti Insulet.

Integrácia nevznikla tým, že by výrobca jednoducho otvoril potrebné rozhranie. Bola výsledkom komunitnej práce, technického skúmania a reverzného inžinierstva. Tak sa opäť raz v praxi zhmotnil príklad toho, čo znamená #WeAreNotWaiting: nie sú to iba aplikácie, ale roky práce ľudí, ktorí venujú svoje znalosti a čas tomu, aby používateľom vznikali ďalšie možnosti.

Najzaujímavejší význam tejto novinky však nie je v tvrdení, že jeden algoritmus je lepší než druhý. Historický moment spočíva v možnosti voľby: jedna pumpa už nemusí automaticky znamenať iba jeden algoritmus. Používatelia, ktorí spĺňajú podmienky a rozumejú open-source systému, získavajú ďalšiu možnosť, ako kombinovať hardvér a softvér podľa svojich potrieb.

Súvisiace aktualizácie Loop

V rovnakom období prišli aj aktualizácie Loop 3.14.7 a 3.14.8. Medzi praktické zmeny patrí najmä zlepšenie pripojenia Omnipod BLE podov cez eager-connect, obzvlášť citeľné pri niektorých kombináciách iPhone 16/17e a Atlas DASH podov. Verzia 3.14.8 zároveň opravovala zobrazenie celej päťikonovej lišty v portrait režime po aktualizáciách iOS.

Tieto menšie „release notes“ sú dobrým pripomenutím, že open-source AID nie je jednorazovo „hotový“ produkt. Kompatibilita telefónov, operačných systémov, podov a aplikácií sa mení a vyžaduje priebežnú údržbu.

Zdroje:
LoopDocs – podpora Omnipod 5 a aktuálna kompatibilita Omnipod podov s Loop
Loop – oficiálne release notes Loop 3.14.7 a 3.14.8 vrátane eager-connect
Trio – oficiálne release notes vrátane podpory Omnipod 5

3. Trio 1.0 „Gummy Clusters“ – najväčší update Tria doteraz

Trio 1.0 s názvom „Gummy Clusters“ je najväčší update Tria doteraz. Release spája veľké množstvo zmien nahromadených počas vývoja a posúva aplikáciu aj jej technický základ.

Vývojári zlúčili 134 pull requestov (PR), 112 nových funkcií a opráv a viac než 1 500 commitov. Dôležitou časťou je prepis dosing enginu z JavaScriptu do natívneho Swiftu, spolu s množstvom zmien v používateľskom rozhraní, spoľahlivosti a funkciách. Zhŕňa už spomínanú podporu pre Omnipod 5.

Je vhodné ju komunikovať oddelene od samotnej správy o O5 kompatibilite: O5 je míľnik interoperability, zatiaľ čo Trio 1.0 je samostatné veľké vydanie open-source AID aplikácie.

Trio navyše prichádza s podporou ďalších CGM, ako FreeStyle Libre 3 a Libre 3 Plus, implantovateľné senzory Eversense E3 a Eversense 365 či Accu-Chek SmartGuide, a s prepracovanými alarmami priamo v aplikácii.

Pri tejto novinke je dôležité zachovať rovnaký princíp ako pri ostatných OS-AID systémoch: nejde o rebríček algoritmov. Loop, Trio aj AAPS vznikajú a vyvíjajú sa v odlišných komunitách a používateľom ponúkajú rozdielne možnosti a prístupy.

Zdroj:
Trio – oficiálne release notes Trio 1.0 „Gummy Clusters“ a prehľad nových funkcií, zariadení a opráv

4. INNODIA / EASD: výskum, ktorý sa oplatí sledovať

Počas EASD 2026 – výročného kongresu European Association for the Study of Diabetes, jedného z najväčších odborných diabetologických podujatí v Európe – sa v Miláne uskutoční INNODIA Symposium on T1D Therapies.

Ako sme pri INNODIA sympóziách zvyknutí, nepôjde o jednu veľkú prednášku za druhou. Program je postavený na krátkych šesťminútových prezentáciách približne 20 rečníkov, rozdelených do štyroch veľkých smerov: zdravie beta buniek, modulácia imunity, bunkové terapie a náhrada beta buniek.

A je tam niekoľko projektov, ktoré sa oplatí sledovať.

Jedným je SAB-142 a štúdia SAFEGUARD. Ide o plne humánnu protilátku, ktorej cieľom je utlmiť imunitný útok pri novodiagnostikovanom T1D a zachovať čo najviac zostávajúcej vlastnej produkcie inzulínu.

Zaujímavý bude aj WAVE T1D trial. Namiesto jednej novej molekuly skúša kombináciu troch už existujúcich liekov s otázkou, či spoločným zásahom do viacerých mechanizmov dokážeme vlastnú produkciu inzulínu zachovať dlhšie než pri jednom zásahu.

Ďalší blok bude patriť regulačným T bunkám – Tregs. GentiBio pracuje na geneticky upravených regulačných T bunkách, ktoré majú cielene smerovať k pankreasu; ich GNTI-122 je už vo Fáze 1. PolTREG zase pracuje s vlastnými regulačnými T bunkami pacienta a na sympóziu predstaví svoj vývoj v oblasti obnovenia imunitnej tolerancie.

A potom prichádza druhá veľká otázka T1D výskumu: ak už beta bunky nedokážeme zachrániť, dokážeme ich nahradiť?

Na programe je napríklad Evotec s beta bunkami vytvorenými z kmeňových buniek a prístupom, ktorý ich chce kombinovať s genetickými úpravami znižujúcimi riziko imunitného odmietnutia.

Camillo Ricordi má zase predstaviť nové dáta s tegoprubartom pri transplantácii ostrovčekov. V doteraz prezentovanej skupine dosiahlo všetkých 12 účastníkov inzulínovú nezávislosť. Ide však o transplantáciu darcovských ostrovčekov a tegoprubart je súčasťou imunosupresívneho režimu – cieľom je nahradiť toxickejší tacrolimus, nie úplne odstrániť potrebu imunosupresie.

Ako INNODIA IMPACT Associate budem mať na pódiu pri moderátoroch možnosť zapojiť sa do diskusie – aby medzi otázkami neboli iba tie vedecké, ale aj tie, ktoré vznikajú zo života s T1D.

Zdroje:
INNODIA – program a informácie o Symposium on T1D Therapies počas EASD 2026
SAB Biotherapeutics – SAB-142 a prebiehajúca Phase 2b štúdia SAFEGUARD pri novodiagnostikovanom T1D
GentiBio – GNTI-122 a prebiehajúca Phase 1 štúdia POLARIS pri nedávno diagnostikovanom T1D
Eledon Pharmaceuticals – výsledky štúdie tegoprubartu pri transplantácii ostrovčekov: všetkých 12 účastníkov dosiahlo inzulínovú nezávislosť
Breakthrough T1D – vysvetlenie výsledkov tegoprubartu a transplantácie ostrovčekov pri T1D

Posledný týždeň spája témy, ktoré na prvý pohľad vyzerajú veľmi rozdielne: psychickú záťaž, open-source technológie a výskum imunity. V skutočnosti však hovoria o tej istej veci – moderná starostlivosť o diabetes nie je iba o jednej hodnote alebo jednom zariadení. Je o kvalite života, možnosti voľby, spolupráci a o výskume, ktorý sa snaží posunúť hranice toho, čo dnes vieme.

Ak chcete dostávať ďalší DIAlog priamo a nestratiť sa v množstve správ z diabetológie, prihláste sa na odber. Vyberám najmä novinky, pri ktorých má zmysel vysvetliť nielen čo sa stalo, ale aj prečo na tom záleží a čo to zatiaľ ešte neznamená.

Nechcete ho zmeškať?
Prihláste sa na odber DIAlogu a nové vydanie vám príde priamo do e-mailu.

#type1dmaniac