Druhý DIAlog je tu a tento týždeň sa toho deje najmä okolo otázky, ako môže vyzerať budúcnosť T1D ešte pred diagnózou – a čo môže prísť po nej.

Máme prvý medzinárodný konsenzus o skríningu T1D v bežnej populácii, novú náplasťovú pumpu Mint s čerstvým povolením od americkej FDA a zaujímavé posuny vo vývoji bunkových terapií. Niektoré z týchto správ sú už konkrétnymi míľnikmi, pri iných sme ešte len na začiatku. Čo z toho môže reálne zmeniť život s T1D a čo zatiaľ vyzerá sľubne najmä na papieri? Poďme sa na to pozrieť bližšie.

1. Skríning T1D pre všetky deti? Prvý medzinárodný konsenzus ukazuje, ako by mohol vyzerať

Väčšinu detí, u ktorých sa rozvinie T1D, dnes stále zachytíme až vtedy, keď sa objavia príznaky. Smäd, časté močenie, chudnutie, únava – a niekedy je prvým výrazným prejavom až zivot ohrozujúci stav – diabetická ketoacidóza (DKA).

Všetci už vieme, že T1D nezačína v deň diagnózy. Autoimunitný proces môže prebiehať mesiace alebo roky predtým a dá sa zachytiť skríningom – jednoduchým vyšetrením krvi na prítomnosť autoprotilátok ešte predtým, ako sa objavia príznaky. Práve tu prichádza dôležitá novinka. 10. septembra bol v časopise Diabetologia publikovaný prvý medzinárodný konsenzus, ktorý prináša konkrétny rámec pre skríning T1D v bežnej populácii.

Čo je populačný skríning? Znamená to, že nehľadáme T1D iba u ľudí, o ktorých už vieme, že majú zvýšené riziko – napríklad preto, že majú T1D v rodine. Vyšetrenie sa ponúka širokej škále ľudí, napríklad všetkým deťom v určitom veku. To je dôležité aj preto, že viac ako 85 % ľudí, u ktorých je T1D diagnostikovaný, nemá blízkeho príbuzného s T1D.

Na konsenze pracovalo takmer 30 medzinárodných odborníkov a podporilo ho 20 odborných organizácií, medzi nimi Breakthrough T1D, EASD, ISPAD, IDF Europe a ATTD, ale aj národné odborné spoločnosti z viacerých krajín vrátane Česka a Poľska. Odborníci navrhujú prvý skríning približne vo veku 2–4 rokov. Ak je výsledok negatívny, ďalšie testovanie by malo nasledovať vo veku 6–8 a 10–15 rokov. Nemuselo by pritom znamenať ďalšiu samostatnú návštevu lekára – konsenzus odporúča skríning čo najviac začleniť do už existujúcej zdravotnej starostlivosti, napríklad preventívnej prehliadky u pediatra alebo očkovania.

A čo sa stane, ak sa autoprotilátky nájdu?

Pozitívny výsledok nemá zostať iba jedným testom a správou pre rodiča. Nález sa má potvrdiť z druhej vzorky a dieťa má byť ďalej pravidelne sledované podľa svojho rizika. Súčasťou programu má byť edukácia rodiny a tiež psychologická a psychosociálna podpora. A práve toto bude, podľa môjho názoru, jedna z najväčších výziev populačného skríningu pre všetky krajiny, ktoré ho budú zavádzať. Nestačí nájsť dieťa v skorom štádiu T1D a poslať rodinu domov s výsledkom. Musí existovať systém, ktorý ju bude ďalej sledovať, vysvetlí jej, čo nález znamená, a poskytne podporu počas obdobia, keď dieťa ešte môže byť úplne bez príznakov.

Prečo vôbec hľadať T1D u dieťaťa, ktoré sa cíti zdravo?

Jedným z najdôležitejších prínosov je možnosť výrazne znížiť riziko DKA pri prechode do klinického T1D – t.j. rozvinutého 3. štádia ochorenia. Rodina už vie, čo sa deje, dieťa je sledované a inzulín sa môže začať podávať včas. Včasná diagnóza zároveň otvára cestu ku klinickým štúdiám a postupne aj k liečbe, ktorá sa nesnaží iba nahradiť chýbajúci inzulín, ale ovplyvniť samotný priebeh ochorenia.

Dnes už máme aj príklad krajiny, ktorá sa touto cestou vydala. Taliansko, ešte v roku 2023, ako prvá krajina na svete prijalo zákon o zavedení národného pediatrického skríningu T1D a celiakie. Po pilotnej fáze teraz postupne buduje systém, ktorý má skríning preniesť do bežnej zdravotnej starostlivosti – vrátane potvrdenia pozitívnych výsledkov, ďalšieho vyšetrenia a dlhodobého sledovania detí v diabetologických centrách.

Práve Taliansko tak môže byť dôležitým príkladom aj pre ostatné krajiny: nielen v tom, ako deti testovať, ale ako vybudovať celý systém starostlivosti, ktorý musí po pozitívnom výsledku nasledovať. O talianskom pokroku som písala aj na mojom blogu, článok nájdete tu.

Ale vráťme sa ku konsenzu. Jeho existencia neznamená, že od zajtra budeme všetky deti testovať. Každá krajina musí vyriešiť, kto skríning zaplatí, kde sa bude robiť a predovšetkým kto a ako sa bude o pozitívne testovaných ľudí starať ďalej. Pre Slovensko je preto táto publikácia zaujímavá najmä ako prvý konkrétny medzinárodný rámec, podľa ktorého sa o populačnom screeningu T1D dá začať seriózne rozprávať.

2. Mint: na trh náplasťových púmp prichádza Beta Bionics

Americká FDA udelila povolenie novej bezhadičkovej pumpe Mint od spoločnosti Beta Bionics.

Mint patrí do rovnakej kategórie bezhadičkových patch púmp ako Omnipod či Medtrum TouchCare Nano, ktorý je dostupný na viacerých európskych trhoch, vrátane susedného Česka. Pumpa sa nosí priamo na tele a inzulín podáva bez hadičky. Mint má zásobník na 200 jednotiek inzulínu, je určená na tri dni používania, po ktorých má ešte 12-hodinovú rezervu, a ovláda sa prostredníctvom smartfónu. Zaujímavá je jej konštrukcia. Namiesto vyhadzovania celej pumpy (ako napr. Omnipod) pri každej výmene pozostáva Mint z jednorazovej časti a malej elektronickej časti, ktorá sa používa opakovane. Nie je potrebné ju nabíjať. Beta Bionics uvádza kompatibilitu s Dexcom G7, Dexcom G7 15 Day a FreeStyle Libre 3 Plus.

Táto malá spoločnosť už v USA predáva aj svoj prvý systém iLet Bionic Pancreas. Ten je zaujímavý najmä tým, ako veľmi zjednodušuje tradičné nastavovanie inzulínovej pumpy. Pri začiatku používania sa skutočne zadáva iba hmotnosť používateľa – netreba nastavovať bazálne dávky, sacharidové pomery ani korekčné faktory. Ani pri jedle používateľ nemusí počítať gramy sacharidov. Jedlo oznámi približne ako menšie, obvyklé alebo väčšie a adaptívny algoritmus sa postupne učí jeho individuálnu potrebu inzulínu. Za vznikom systému je navyše osobný príbeh. Jedným zo zakladateľov Beta Bionics je biomedicínsky inžinier Ed Damiano, ktorý začal na technológii pracovať po tom, ako jeho syn David dostal T1D vo veku iba 11 mesiacov.

Beta Bionics navyše s Mint predstavil 3D Intelligence, novú generáciu svojho algoritmu. Má ponúknuť tri rôzne možnosti – Original, Optimized a Conservative – a pritom zachovať jednoduchosť, na ktorej stojí súčasný iLet. Ak získa FDA povolenie, má poháňať nové systémy iLet 3D a Mint 3D. Práve tu budú očakávania veľké. Mint totiž nie je iba ďalšia “patch pumpa” – zaujímavé bude sledovať, čo vznikne spojením jej bezhadičkového formátu s ďalšou generáciou algoritmu Beta Bionics.

A čo Európa? Zatiaľ ide výlučne o americký regulačný míľnik. V Európe sa dnes nepredáva ani pôvodný iLet.

3. BetaNova: dve technológie spájajú sily pri náhrade beta buniek

Pri bunkových terapiách T1D už dnes nie je najväčším problémom vytvoriť bunky schopné produkovať inzulín. Medzi prekážky patrí nájsť pre ne vhodné miesto v tele, kde sa dobre uchytia, prekrvia a dokážu dlhodobo fungovať – a zároveň ich ochrániť pred imunitným systémom a autoimunitou, ktorá T1D pôvodne spôsobila.

Sernova a Seraxis podpísali dohodu o spojení, z ktorého má po dokončení transakcie vzniknúť nová spoločnosť BetaNova Biotherapeutics. Prečo je toto spojenie zaujímavé? Sernova vyvíja Cell Pouch – implantovateľné prostredie, do ktorého sa môžu umiestniť bunky produkujúce inzulín. Najjednoduchšie si ho môžeme predstaviť ako malý „obal“ alebo pripravené miesto v tele pre nové bunky, do ktorého prerastú cievy a vytvoria podmienky na ich prežívanie a fungovanie.

Seraxis zase pracuje na ostrovčekových bunkách vytvorených z kmeňových buniek v laboratóriu. Nejde teda o bunky od živého darcu a nejde ani o kmeňové bunky z pupočníkovej krvi. Prestavte si tzv. yýchodiskové alebo neutrálne bunky, ktoré sa v laboratóriu cielene vedú k tomu, aby sa z nich stali bunky podobné pankreatickým ostrovčekovým bunkám schopným produkovať inzulín.

Jedna firma teda prináša „domov“ pre bunky, druhá bunky, ktoré doň majú ísť. Ich najpokročilejší program SR-02 má tieto technológie spojiť. Klinická štúdia Phase 1/2 už dostala v USA povolenie na začatie a prvých účastníkov plánujú liečiť v prvom štvrťroku 2027. BetaNova zároveň plánuje ďalšiu generáciu geneticky upravených buniek, ktoré by mali byť lepšie chránené pred imunitným systémom – teda riešiť druhú veľkú časť problému. Na reálne výsledky je však ešte veľmi skoro. Až klinické štúdie ukážu, či ich laboratórne vytvorené bunky v Cell Pouch skutočne dokážu dlhodobo prežívať a produkovať dostatok inzulínu.

4. Bunky produkujúce inzulín bez imunosupresie: ďalšie dáta uvidíme na EASD

Pri T1D dnes vieme transplantovať bunky produkujúce inzulín. Vieme ich už aj vytvárať z kmeňových buniek (tzv. východiskové bunky, ktoré som popísala vyššie). A máme dokonca prvé výsledky, pri ktorých ľudia po transplantácii laboratórne upravených buniek prestali potrebovať externý inzulín.

Stále však zostáva ten najzásadnejší problém: imunitný systém.

Dobrou ukážkou je práve často spomínaný prípad z Číny. Tím okolo H. Denga vytvoril z buniek samotnej pacientky pluripotentné kmeňové bunky, z nich ostrovčekové bunky a transplantoval jej ich pod brušný sval. Žena dosiahla inzulínovú nezávislosť približne 75 dní po transplantácii – mimoriadne zaujímavý výsledok. Táto pacientka však už predtým podstúpila transplantáciu pečene a užívala systémovú imunosupresiu. Realizovaná štúdia preto nedokázala odpovedať na inú zásadnú otázku: dokážu transplantované bunky prežiť v tele človeka s T1D bez liekov potláčajúcich imunitu?

A práve tu je zaujímavá spoločnosť Sana Biotechnology. Sana geneticky upravila ostrovčekové bunky pomocou svojej hypoimmúnnej technológie, aby ich imunitný systém tak ľahko nerozpoznal, a transplantovala ich človeku s T1D bez systémovej imunosupresie.

Bunky prežívali a zostali funkčné – produkciu inzulínu bolo možné sledovať prostredníctvom C-peptidu aj viac ako rok po transplantácii. Sana tak ako prvá ukázala u človeka, že geneticky upravené alogénne ostrovčekové bunky môžu prežívať a fungovať bez systémovej imunosupresie. A to je naozaj pozoruhodný výsledok. Ak chceme, aby sa bunková náhrada jedného dňa posunula od experimentálnych transplantácií k oveľa širšie použiteľnej liečbe T1D, ochrana buniek bez chronického potláčania imunity je jednou z najväčších prekážok, ktoré treba prekonať. Je tu však dôležitý detail. Bunky použité v tomto prvom experimente neboli vytvorené z kmeňových buniek. Išlo o ostrovčekové bunky od zosnulého darcu, ktoré Sana geneticky upravila. Ich ďalším krokom je program SC451, pri ktorom chce rovnaký hypoimúnny princíp preniesť na ostrovčekové bunky vytvorené z kmeňových buniek – teda na potenciálne nevyčerpateľný zdroj buniek.

A stále hovoríme o výsledku u jedného človeka. Cieľom experimentu nebolo dosiahnuť inzulínovú nezávislosť, ale zistiť, či upravené bunky dokážu v ľudskom tele prežiť a fungovať bez systémovej imunosupresie. Zatiaľ dokázali. Teraz potrebujeme vedieť, či sa výsledok zopakuje u ďalších ľudí, ako dlho bunky vydržia a či rovnaký princíp bude fungovať s oveľa väčším množstvom laboratórne vytvorených buniek. Koncom septembra bude Sana prezentovať ďalšie dáta na EASD v Miláne. A práve toto je jedna z tém, ku ktorej sa v DIAlogu ešte určite vrátime.

___________

Diabetes news pribúdajú každý deň. Nie všetky však znamenajú skutočnú zmenu – a nie každá „prelomová“ správa je už pripravená zmeniť náš život. Ak chcete mať tento výber pravidelne poruke, prihláste sa na odber DIAlogu. Nové vydanie vám príde priamo do e-mailu – bez potreby hľadať podstatné správy medzi desiatkami titulkov.

Prihláste sa zadaním vášho emailu v okienku nižšie a potvrdením “Odoberať DIAlog”

#type1dmaniac