Na 24. februára 2022 sa pamätám celkom presne. Keď som ráno roztiahla hotelové závesy, pri pohľade na známe okolité lesy, ma zaplavil pokoj. Oddych s rodinou. Pred raňajkami som si ešte chcela rýchlo prejsť najnovšie správy. Posledné mesiace boli napäté, no večer predtým som si vydýchla, vojenské cvičenie pri rusko-ukrajinských hraniciach vraj skončilo. To som ešte netušila, že v skorých ranných hodinách oficiálne začala vojna. Od Ukrajiny ma delilo menej ako 5km vzdušnou čiarou… Pamätám sa na rozhovor s chyžnou, ktorá mala doma, na Ukrajine, manžela, 17-ročného syna a dcéru. Tú neistotu v očiach, keď jej vravím, aby vzali to najpotrebnejšie a prišli rýchlo sem, na bezpečnejšie miesto… O pár dní, už dospelí muži nemohli legálne opustiť svoju krajinu.

Ak sa ozbrojený vojnový konflikt dotkne vašej susednej krajiny, preciťujete ho inak. A myslím, že všetci tí, čo žijeme alebo máme rodiny v pohraničí, sme dôsledky najmä začiatku vojny zažili na vlastnej koži. Keď ste rodič dieťaťa s chronickým ochorením, ktorého život závisí od liečiva a ďalších pomôcok, pre jeho bezpečné a presné podanie, ozbrojený konflikt v blízkosti vidíte aj z iného pohľadu. V zlomku sekundy som si predstavila tieto deti, ich mamy a otcov, na čo všetko musia myslieť, navyše. Nebola som jediná. Začalo to jedným postom na sociálnej sieti a neubehlo ani sedem dní, keď sme na Ukrajinu vyslali prvú niekoľkostokilogramovú zásielku pomoci, najmä deťom a rodinám s diabetom. Pár rodičov ako ja, Lenka, Aranka, Kamila, ale aj Nikie a ďalší…našli a kontaktovali sme sa s lekármi, lokálnymi predstaviteľmi dia organizácii, Andrejom, Naďou, keď sa pridal Oleksander, vďaka Telekomu a Accenture ma spojili s Martinom. Bol mi poblízku vo dne v noci, kým nespojazdnil “DIASOS” a nebolo hádam jednej dia organizácie, ktorá ho v prvých mesiacoch vojny nepoznala. Stovky balíčkov doručených na adresu. Takmer všetky vlastnými rukami balila Naďa, kým nebola aj ona nútená s deťmi opustiť svoj rodný Ľvov… Všetko to trvalo krátko, no veľmi intenzívne. Sila, ktorou sme sa v komunite zomkli bola ohromujúca. Časom sa skoordinovali a organizovali pomoc významné organizácie, a naša dobrovoľnícka angažovanosť mohla pozvolniť. V druhej polovici roka sme sa už vďaka Olegovi pridali k tým, ktorí pomáhajú v miestach krízy, ako Insulin for Life, Spare a Rose. Videli sme hádam všetky tváre, ktorým sme aspoň na malú chvíľu zmenili život, v podmienkach, ktoré si ani nedokážeme predstaviť. Málo z toho napríklad tu.

Všetci sme dúfali, že hrôzy ozbrojeného konfliktu zakrátko skončia a my sa raz budeme môcť všetci stretnúť naozaj. Namiesto toho, sme si dnes, po dvoch rokoch, na vojnu zvykli. Často som myslela na to, či aj Ukrajinu postihne obdobný osud ako mojich priateľov na Cypre…alebo kam až táto vojna povedie. A humanitárna pomoc navôkol utícha…

Vyvinulo sa tiež veľa úsilia, viedlo mnoho odborných diskusií, konferencií, oprášilo či spracovalo viacero krízových plánov, ako postupovať počas krízy pri ľuďoch s diabetom. Jednou z posledných bol napríklad IDF Virtual Congress 2023.

Namiesto nenaplneného sna o mieri, svet zasahujú ďalšie ozbrojené konflikty, ústiace do vojny a diabetická komunita ostáva zdesená najmä poslednými udalosťami v pásme Gazy. Organizácia Spojených národov (OSN) hlási ťažkosti poskytnúť základnú pomoc vysídlením ľuďom a dodať deťom napríklad inzulínové perá. Marianne Thoresen, z nórskej diabetologickej komunity, mi poslala vyhlásenie Lekárov bez hraníc, vravia, že niečo také ešte nevideli. Boli schopní dodať vybavenie a lieky na najodľahlejšie a zložité oblasti naprieč planétou. To, čo vidia v Gaze je humanitárnou krízou, a nič podobné ešte nezažili.

Organizácia Life for a child (poznáte ju z kampane s modrým balónom #blueballoonchallenge), pomáha deťom s diabetom v Gaze už od roku 2020. Vo svojom stanovisku k situácii, 14.februára píše: Zdravotná a humanitárna situácia gázskych detí s diabetom je ničivá v dôsledku neustálych bombardovaní. Mladí ľudia sú často hospitalizovaní pre diabetickú kómu spôsobenú nedostatkom inzulínu a potravín. Dochádza k podvýžive a očakáva sa veľmi skoro hladovanie, s ktorým sa budú ľudia stretávať v nasledujúcich dňoch. Mnoho zdravotných pracovníkov bolo zabitých a zdravotné strediská zničené.

A ja som opäť raz svedkom neskutočného zomknutia, organizácie a nezastaviteľnej angažovanosti diabetologickej komunity zas. Niekoľko dní sme pracovali na zostavení: Vyhlásenie konsenzu: Výzva k neprerušovanému prístupu k inzulínu v humanitárnych krízach

Takmer 30 iniciátorov, jednotlivcov. Ľudia z globálnej Diabetologickej online komunity, ktorí žijú s diabetom typu 1 v prvej osobe po celom svete, v jednote volajú spoločným hlasom a pridávajú sa ďalší. 14. februára mala Lucia Feito Allonca možnosť predstaviť našu spoločnú iniciatívu na #docday° komunitnom evente #dedoc°. Celú prezentáciu a event si môžete pozrieť tu. Chcem vysloviť ako som nesmierna pyšná, na týchto mladých a zapálených ľudí, ktorých prácu na spoločnosm projekte mám možnosť sledovať zblízka. Poctená, že môžem byť s nimi, ohromená, ale i zranená, ako matka, ktorá je svedkom faktu, že ešte aj v r. 2024 musia tí najzraniteľší bojovať za svoje práva, tou najväčšou silou.

Dnes je naše Vyhlásenie súčasťou globálnej petície, ktorú vás žiadame podporiť tu: Urgencia pre nepretržitý prístup k inzulínu v humanitárnych krízach. Pretože žiadny inzulín, pre ľudí, ktorí ho potrebujú pre život, znamená istú smrť. A ja si, úprimne, neviem predstaviť jediného človeka na svete, ktorý by sa pod túto spoločnú výzvu nemal podpísať. Zdieľaním a oslovením k podpisu aspoň jedného blízkeho, pomôžete cieľu zosilniť náš jednotný hlas, aby naše úsilie o neobmedzený prístup k inzulínu rezonovalo po celom svete.

Navyše, je potrebné túto požiadavku týkajúcu sa inzulínu uplatniť aj na všetky ostatné život zachraňujúce lieky pre ľudí trpiacich chronickými neinfekčnými chorobami (NCDs, non-communicable diseases).

Prosím, podpíšte a zdieľajte petíciu #insulinconsensus, aby sme spoločne umožnili rovnocenný prístup k inzulínu. Pretože byť tichými svedkami neustáleho rozširovania porušovania základných ľudských práv na život a zdravie, vo svete, si nikdy nezvykneme!